Z čierneho mraku vonku prší,
a moja izba samotou srší.
Noc zvíťazila nad dňom opäť,
sviečka horí a ja už mám obeť.
Myseľ moja ešte otrávená jedom,
a dievča chutí sladkým medom.
Na pleci čierny havran sedí,
a biela holubica v klietke nehybne leží.
Zrazu ťahá zobák za miskou vody,
vo vzduchu cíti vôňu slobody.
Rozprestiera silné krídla,
no v šere noci zrazu zmizla.
Letí svetom vysiela myšlienky hriešne,
avšak havran na ňu striehne.
Z čierneho mraku vonku prší,
a moja izba samotou srší…